Všeobecná virtuálna realita nás utvrdzuje v presvedčení, že rast cien elektrickej energie sa vymyká akejkoľvek kontrole a výrazne presahuje rast cien ostatných energetických médií. Aká je však skutočnosť očistená od propagandistického i ideologického balastu - pozrime sa na vývoj cien energií pohľadom štatistiky - a to tej najpovolanejšej, teda EUROSTATU:
Graf č. 1 Rast cien elektrickej energie pre domácnosti
1.1. Elektrická energie
Z predložených grafov je zrejmé, že zatiaľ, čo cena el. energie pre domácnosti vzrástla v krajinách EU v posledných 11 rokoch o necelých 6% (pričom jej rast bol spôsobený výhradne rastom rôznych daní spojených s predajom tohto média) pri plyne bol rast cien za rovnaké obdobie cca 9 x vyšší než pri el. energii a dosiahol v posledných 11 rokoch nárast takmer 55 %. Ešte výraznejší je tento trend u veľkoodberateľov - priemyselných podnikov.
2.2. Vývoj cien zemného plynu pre veľkoodberateľov EÚ
Z uvedeného porovnania je opäť patrný strmý rast cien zemného plynu. Tento rast cca 10 x predstihuje rast cien elektrickej energie a dosahuje za posledných 11 rokov index 223 %. Ceny elektrickej energie rástli v rovnakom období o cca 22%, pričom na ich raste sa opäť výrazne podieľali rôzne dane uvalené na toto energetické médium.
Aká je situácia v Českej republike?
Naprosto otvorene je nutné povedať, že nie celkom dobrá. Zlúčenie regionálnych energetík pod vedením ČEZu bol krok od možného budúceho voľného trhu späť k monopolnému štátnemu systému. Bolo to politické rozhodnutie a nie je treba ho kritizovať, pretože príklady z EU ukazujú, že oba systémy - voľný trh aj tuhá štátna regulácia môžu úspešne existovať. Príkladom prvého riešenia je napr. trojica škandinávskych krajín či Veľká Británia, predstaviteľom druhého riešenia je Francúzsko.
Za celkom katastrofálne je možné naopak hodnotiť nasledujúce rozhodnutie vedúce k tzv. „hre na trh" uvoľňujúce ruky novo vzniknutému dominantnému hráčovi a zainteresovanie jeho vedenia na hodnote akcií. Tieto dva faktory, spolu s technickými limitmi prenosovej sústavy pre prípadný dovoz lacnej elektriny vedú k nebývalej eskalácii cien el. energie v ČR.
Z tabuľky je patrný rast cien od roku 1996 i medziročný rast v posledných dvoch rokoch v jednotlivých krajinách EU. Rast cien el. energie v krajinách EU bol za posledných 11 rokov o cca 21%, pričom medziročný rast cien v rokoch 2006/2005 zrýchlil na 16,1 %.
Rast cien zemného plynu predstavoval za 11 rokov 225% a v roku 2006/2005 zrýchlil na 33,3 %, teda aj v tomto roku predstihol rast cien el. energie viac než dvojnásobne. Ak porovnáme ceny elektrickej energie v krajinách tzv. jadrového klubu (vrátane Nemecka, kde sú však výsledky skreslené veľkým objemom drahej elektriny z veterných elektrární) potom zistíme, že priemerná cena elektrickej energie v týchto krajinách je o 7 % nižšia, než v ČR. Najväčší predstaviteľ tohto jadrového klubu - Francúzsko má ceny elektrickej energie nižšie dokonca o 26%. Za týchto okolností je namieste otázka, aké výhody plynú pre užívateľov v ČR z toho, že je na našom území prevádzkovaná jadrová energetika. Z 27 krajín EU má nižšie ceny el. energie 12 krajín, čo v súvislosti s informáciou, že ČR je po Francúzsku tretím najväčším exportérom el. energie vedie k jednoznačnému názoru, že v ČR sa cena el. energie stala novou daňou plynúcou vo svojom dôsledku hlavnému akcionárovi - teda štátu. O tom, že v súvislosti s cenami el. energie nie je možné hovoriť o skutočnom trhovom prostredí svedčí cenový rozptyl od ceny 4,09 centu (Lotyšsko) až po 12,08 centu (Taliansko). Ak by existoval reálny Európsky trh, podobné rozdiely by neboli možné, pritom však existujú aj medzi susednými štátmi napr. Francúzskom (5,78 centu) a Nemeckom (9,94 centu) teda rozdiel takmer 72% !!! Štatistika však neobsahuje informácie o cenách na Balkáne, ani vo vojnových oblastiach Afganistanu a centrálnej Afriky a chýba tak možnosť overiť si informácie predkladané denne naším dominantným dodávateľom el. energie a zahlcujúce všetky médiá.
V Jeseníku 26.7.2007 Ing. Cyril Svozil